Etiketa v luxusných reštauráciách (FoodZaujímavosť)

Počujete o tom prvýkrát? Nevadí, donedávna som bol na tom rovnako, nechodí sa predsa do nich každý deň. Ale čas od času, pri výnimočnej a zväčša romantickej príležitosti, tam predsa len zavítame asi všetci :). Návšteva takýchto podnikov so sebou prináša dávku etikety a nepísané pravidlá, ako sa správne obliecť a správať.

Nasledujúci článok je výsledkom môjho bádania po odpovediach, “ako by to malo v ideálnom svete etikety pri návšteve takýchto podnikov vyzerať”.

Oblečenie

Ešte pred takými 50 rokmi bolo úplnou samozrejmosťou, že páni chodili do reštaurácií v obleku a dokonale vyleštených topánkach, zatiaľ čo dámy na seba bez premýšľania brali koktejlové šaty a vysoké podpätky. Dnes už tak prísna etiketa neplatí a majitelia luxusnejších reštaurácií priznávajú, že ak človek nepríde vyložene nevkusne oblečený, nemajú s tým problém.

Napriek tomu by ste ale do luxusnej reštaurácie nemali prísť v rifliach a vyťahanom tričku (pri tomto bode si vždy spomeniem na moju návštevu divadla v kraťasoch 😀).

Pre pánov, ktorí nemajú radi obleky, je lepšie zvoliť kožené alebo semišové poltopánky, bavlnené nohavice (skvelé sú napr. chinos), košeľu s dlhým rukávom a v chladnejších dňoch elegantný sveter. Takže vlastne taký business casual štýl, ktorý môže vyzerať napríklad takto.

Dámy by si mali obliecť elegantné šaty alebo tmavé nohavice s blúzkou a kostýmom, prípadne sakom. Nezabúdajte, že návšteva luxusné reštaurácie je do istej miery slávnostným aktom – a tomu by ste mali prispôsobiť aj svoje oblečenie. Rifle zrejme nosíte často, tak ich aspoň tentokrát odložte.

Príchod do reštaurácie

Dáma má vo väčšine prípadov prednosť, ale pozor – do reštaurácie vstupuje vždy prvý muž. Ak teda muž tesne pred vstupom zrýchli krok a predbehne dámu, nie je to preto, že by bol neslušný. Práve naopak.

Toto pravidlo je pozostatkom z čias, keď ešte v reštauráciách nebolo tak bezpečne, ako dnes. Muž musí vstupovať prvý, aby skontroloval situáciu, či nikde neprebieha bitka alebo neletia vzduchom poháre. Až keď je situácia pod kontrolou, môže do reštaurácie vstúpiť žena.

Pri odchode potom platí, že posledný reštauráciu opúšťa muž – keby sa náhodou bitka strhla ešte na poslednú chvíľu.

Usadenie

V každej slušnejšej reštaurácii pri vchode čaká čašník, ktorý sa vás ihneď po vstupe ujme a usadí vás k stolu. Do jeho práce mu nezasahujte – čašník dobre vie, kam má koho usadiť. Ako spoločensky významnejšia osoba, dáma vždy sedí tak, aby mala rozhľad po celej miestnosti a chrbtom bola (pokiaľ možno) k stene. Je to preto, že ju potom neobťažuje prechádzajúca obsluha.

Samozrejmosťou by potom malo byť, že muž dáme pomôže z kabáta, odsunie jej stoličku, a nechá ju posadiť sa ako prvú. Až potom si sadá muž.

Objednanávanie

V niektorých kvalitných reštauráciách mávajú dámy jedálne lístky bez cien (tzv. ladies menu), aby sa nebáli objednať jedlo podľa vlastnej chuti a nerozhodovali sa podľa ceny – neľakajte sa toho. Ako náhle príde čašník, povedzte mu svoje predstavy a nebojte sa na čokoľvek opýtať. Je tu na to, aby vám poradil a pomohol.

Pokiaľ si k jedlu dávate víno, nechajte si poradiť od čašníka. Má pravdepodobne veľmi podrobné školenie o tom, k akému pokrmu sa hodí aké víno. Takže dajte na neho.

Ideme na to

Jedlo už je na stole, vám sa zbiehajú sliny. Ale pozor – s jedlom vždy začína dáma, prípadne spoločensky významné osoby pri stole. Až potom sa do hostiny môžu pustiť aj ostatní.

Ak si počas jedla chcete dať prestávku, vždy príbor prekrížte. Keby ste ho položili vodorovne, bude si čašník myslieť, že ste už skončili – a jedlo vám odnesie.

Platenie

Je úplne jedno, ako veľmi máte emancipovanú ženu / priateľku. V reštaurácii vždy platí muž. Medzi sebou sa potom pokojne vyrovnajte doma, ale čašník príde s účtom za mužom a ten musí zaplatiť celú útratu.

A ako už býva v našich končinách zvykom, nechajte zhruba 10% prepitné. Ako úctu a poďakovanie čašníkovi za jeho prácu. Ale pozor! Aj tu platí pravidlo, že keď niečo nefungovalo, tak sa nebojte dať časníkovi spätnú väzbu.

„Keď im nepoviete pravdu, budú si myslieť, že to robia dobre.“

Až po dopísaní tohto článku som si vlastne uvedomil, ako málo o tomto druhu etikety viem. Naštastie ľudia sa učia celý život a preto verím, že aj vám môže tento článok dopomôcť k tomu, aby ste si všetky najbližšie návštevy reštauračných (ale aj iných) podnikov užili naplno ;).

Podarilo sa vám niekedy zaziť nejaké vtipné spoločenské faux pas? 🙂

Podeľte sa s tým 🙂